Zajtra výrážame do stredu sveta a vesmíru,do Vrbového ,na 5.ročník velkolepého, multimediálneho festivalu Vrbovské vetry.V sobotu 16. júla prebehne hlavný festivalový večer, na ktorom sa predstavia skupiny ako Bez ladu a skladu (jediné vystúpenie kapely v tomto roku!), Dubioza Kolektiv z Bosny a Hercegoviny, Laura a její Tigři, Slobodná Európa, Karpatské chrbáty, Chiki Liki Tu-a (kapela uvedie aj svoje legendárne Projekty, ktoré vystupujú iba dvakrát za rok), Hudba z Marsu, Vrbovskí víťazi, ojedinelý projekt Spojené Huky s plným pódiom gajdošov a mnohé ďalšie.
Program bude prešpikovaný vtipnými vsuvkami z dielne bratov Jobusovcov. Prvýkrát sa budú konať preteky Formule Nula, kde sa pilot nachádza mimo kokpitu vozidla a tým je zaručená jeho úplná bezpečnosť, dostihy Veľká Vrbovská na húpacích koňoch o pohár pána Preccedu, výprava do stredu sveta a vesmíru spojená s prednáškou samotného minerála multiorganizácie Kriak Andreja Budislava Jobusa a mnohé ďalšie zaujímavé počiny.
Branuškov príhovor
Vážení ľudia, budúci návštevníci, budúci pozorovatelia, okoloidúci!
Teším sa na Vás. Celý rok myslím na jeden deň v roku a snažím sa, aby ste boli hlavne Vy spokojní. Aby som si nielen ja splnil daľšie sny.
Tento ročník ich mám prichystaných hádam aj za plný mech. Už to len vysypať a užiť si to.
Nebudem písať prekvapenia ale už len to že Bez ladu a skladu, Dubioza kolektiv, Chikiliki-tua a Karpatské chrbáty s fantastickým zatiaľ tajomným hosťom.
Už len pri predstave, že sa mi to všetko splní mi šveholí na hrudi obrovské šťastie. To mi už nikto nezoberie nech to dopadne akokoľvek.
Ale aby to dopadlo dobre k spokojnosti nás všetkých k tomu treba hlavne Vás fantastických divákov a poslucháčov.
Viem aká chodí na Vetry klientela a viem, že sú to úžasní ľudia. Prosím buďte na seba milí, dávajte pozor jeden na druhého akoby sme boli jedna rodina.
Kontrolujte sa s láskou a v prípade, že by to náhodou niekto prepískol s alkoholom /vždy sa to môže stať, viete že som 6 rokov abstinent a som na to citlivý/ prosím dávajte pozor,ľudia ktorí si zdriemnu na trávičke, pohlaďte ich aby ste sa presvedčili, že sú v poriadku, keby niečo máme tam stálu pohotovosť.
Pozor na úpal, viete že bezpečnosť pri zábave je dôležitejšia ako zábava samotná.
Preteky na húpacích koňoch, Formula NULA....predychujem to a predstavujem si každú minútu aby to všetko do seba pasovalo.
Búrka: prerušujeme koncert, na tribúne budú hrať gajdoši, po skončení búrky pokračujeme ďalej.
Preto časová rezerva a koncert poslednej hudobnej skupiny je naplánovaný na 1 hodinu nočnú.
Dážd: Ideme. Preto je nová elektrická rozvodňa a nová cesta do backstageu.
Festival je na asfaltovej ploche čiže je bezblatový/nech mi to milovníci blatoturistiky prepáčia/.
Slniečko: Ideme
Vlna cunami: Nejdeme
Tento rok nebudú Vetry iba o hudbe, atrakciách, krstoch ale aj o dobrom jedle!
O stravu sa bude starať skúsený kuchársky team so šéfom Lacom z Gastra Venuša PN. Tešíme sa na pečenú krkovičku, cigánsku, domáce pečené klobásky (z Radošiny), pečené kuracie stehná (konečne! teším sa na ne 5 rokov poznámka Branuška) hovädzí a bravčový kotlíkový guláš, zmrzlinová dreň a mnoho ďalších lahôdok. Je sa na čo tešiť!
S vinárskym stánkom Slobodné vinárstvo Majer Zemianske sady príde bubeníčka zo Živých kvetov Agnes.
O výčap sa postará Martin Ingeli s 15timi čapovacími zariadeniami (tento rok prvýkrát dobre vychladenými, lebo už máme nové zapojenie elektriky zo stĺpa, čiže bude stíhať odber nie len na aparát a svetlá ale aj na výčap).
Dobrú chuť!
naparaaaaadu ,aj z vozom sa idea a s pocasim na zajtra to vyzera velmi dobre...
Víívat preccedovi, víívat preccedovi Multiorganizácie KRIAK.
Jebéééém já tvójho Anciáša!
Veverička ľudožravá – jediný exemplár na svete hryzúci od seba, po zahryznutí sa do obete sosáčikom vysaje krv z nešťastníka
hen čo som našol :
Dostávame sa k udalosti, ktorá nemá v histórií ľudstva obdobu a ktorá dokazuje nahromadenú inteligenciu nevídaných rozmerov v tejto lokalite. Skrýva sa v príbehu, ktorý mi rozpovedal 76-ročný Karol K. z Vrbového, ktorý ma požiadal o nezverejnenie jeho plného mena z dôvodov, ktorých len vymenovanie by zabralo, ale veď to už poznáte. Rozpráva Karol K.:
„Nikdy som neveril na žánných ufónov a inakšé príšerky, teda až na moju starú, až do jenného krásného dna a bolo to 19.4.1994, ked som išól do Šípkovca kuknút pasce čo som tam mal nastavené na Rukavičára. Tedy som ich zbadal v kotline čo je na kraji Šipkovca. Nevypadali vóbec tak jak ve filmoch a na obrázkoch. Boli bjélí a na hlavách nemali tykadlá, ale parohy. Vóbec som sa ich nebál, hlavne ked na mna začali vyprávat po vrbovsky. Pýtal som sa, že jak to móžu vedzet a oni , že vedzá aj všeličo inšé. Na moju otázku odkál sú, povedali že ze susednej galaxie, ale že zbytočne je mi to vedzet, lebo aj tak sa tam ze Zeme nedostaneme ani na húpacom konovi. Furt sa velice vypytovali na Vrbové, že čo je tu voláké zvláštné, behali s volákýma prístrojama a merali a merali a merali a že sa im furt nedarí. Na koniec mi povedali, že na palube toho ich létajúceho taniéra majú taký prístroj, kerý im ukazuje, ked sa blížia k volákej planéte s prítomnú inteligenciu, ktérá je zobrazená takým červeným, jakoby dymom, takými fláčkami, ale že ked sa blížili k našej planéte, nevedzeli či sa im to sníva, alebo čo, ale na obrazovke vidzeli jasný červený ostrý bod. A to bolo Vrbové. Ked som sa ich opýtal, kde majú ten ich létajúci taniér, vytáhol jeden z nich jakoby sirkovú krabičku a povedal, že tu a že si ju zvačšá ako scú. Potom ma zebrali, že mi vymažú pamat, ale ja som si just šecko zapamatal.“